Život Prešova
online
online
Daniela, 29 rokov, zažila sexuálne harašenie
22.03.2007 Celý región
S presnosťou švajčiarskych hodiniek som po predchádzajúcom telefonickom dohovore zaklopala na dvere sekretariátu – ak boh dá – môjho budúceho zamestnávateľa.Po zvolaní „vstúpte“ som otvorila čalúnené dvere a ocitla sa v reprezentačnej kancelárii, s rovnako reprezentačnou, možno trochu výstrednou sekretárkou. Keď som sa jej predstavila, voviedla ma do vedľajšej kancelárie, k vedúcemu, ktorý mal rozhodnúť o mojom osude.
Vedúci sa postavil a vykročil ku mne s milým úsmevom. Priateľsky mi podal ruku, pričom podanie trvalo trochu dlhšie, ako by sa na prvý kontakt patrilo. Usadil ma do koženého kresla. Úvodný monológ sa začal slovami: „Tak vy by ste chceli u nás pracovať. “ Pritom sa mi neustále šibalsky pozeral do očí. Mala som z neho veľmi nepríjemný pocit. No keby som nebola v takej zúfalej situácii, určite by som sa poďakovala a odišla. Nemohla som si to však dovoliť a tak som ho pozorne počúvala a odpovedala na jeho otázky.
Ešte pred necelým rokom som patrila k tej šťastnejšej skupinke v našej novej spoločnosti. Bola som vydatá a mala som rozkošnú dcérku, ktorú som nadovšetko milovala. Rok pred začiatkom povinnej školskej dochádzky som sa rozhodla dať našu Vilmušku do škôlky, aby si zvykla na kolektív. Manžel tiež nebol proti. Ja som sa po niekoľkoročnej prestávke opäť zamestnala. Táto skutočnosť však zmenila náš život.
Jedného večera, keď Vilmuška už spala, ma prekvapil svojím rozhodnutím. Po dlhom uvažovaní prišiel k presvedčeniu, že nie je stvorený pre rodinný život. Manželstvo so mnou bolo vraj osudným omylom. Rozhodol sa osamostatniť. A keďže som opäť zamestnaná a zarábam, tak ani financie po jeho odchode by nám nemali chýbať. Keď som sa po chvíli spamätala zo šoku, usilovala som sa urobiť všetko pre to, aby naša dcéra neprišla o otca. Skúšala som prosby, hrozby, slzy aj vyhrážky. Dokonca som mu sľúbila tolerovať prípadnú milenku. Myslela som, že ľúbi aspoň naše dieťa, ktoré potrebuje oboch rodičov. No všetko je pominuteľné.
Nasledujúci deň som po návrate z práce našla v zalepenej obálke v poštovej schránke kľúče od bytu. V obývačke mi nechal lístok s novou adresou a telefónnym číslom. Obe boli neplatné a jeho číslo na mobil bolo zrušené. Nepochodila som ani u jeho zamestnávateľa, pretože podal výpoveď a odišiel na neznáme miesto. Zrejme tento krok dlho a dôkladne pripravoval. Dúfala som, že aspoň výživné bude posielať, ale mýlila som sa.
Odchod manžela nebol pre mňa to povestné dno, od ktorého sa dá odraziť. Bol to len začiatok mojich problémov. Náročná práca, ktorú som vykonávala, si vyžadovala plné nasadenie počas celej pracovnej doby. A práve tu nastali problémy. Vilmuška v škôlke srdcervúco plakala za oteckom a oni ju nevedeli utíšiť. Tak mi každý deň volali, aby som pre ňu prišla. Chvíľu mi moje odchody v práci tolerovali. Po pár týždňoch mi šéf oznámil, že buď si usporiadam svoje rodinné záležitosti tak, aby neprekážali mojej práci, alebo budem musieť odísť.
Zostala som bez práce. Rozmýšľala som, čo bude ďalej. Odpovedala som na všetky inzeráty s ponukou práce, prosila o pomoc priateľov i príbuzných, no stále nič. Osamelá matka s malým dieťaťom nemá veľkú šancu.
Toto všetko mi prebehlo mysľou počas posledného pohovoru. Prácu, oktorú som sa uchádzala, som dostala. Sľúbený plat dokonca prevýšil moje očakávanie. Prešťastná som sa vracala domov. Vilmuška zostávala po vyučovaní v školskom klube, a tak som mala ideálne podmienky na prácu.
Prvé dni ubehli ako voda. Šéf sa mi venoval, pomáhal mi vniknúť do reklamnej problematiky, v ktorej som mala nulovú prax. Zvykla som si na jeho vyzliekajúce pohľady, no naivne som dúfala, že viac si nedovolí. Po dvoch týždňoch a po chválach na prácu ma pozval na večeru pri sviečkach. Kategoricky som odmietla aj vzhľadom na moje rodičovské povinnosti. Nasledujúceho dňa ma v mojej kancelárii prekvapujúco objal. Prudko som vyskočila a ohradila sa, že takáto činnosť v mojej pracovnej zmluve nie je. Šéf sa nedal odradiť, vraj očakával odo mňa trochu vďačnosti. Trápnu situáciu prerušila sekretárka, ktorá ho odvolala k telefónu. Nevidiac iné východisko, napísala som výpoveď a okamžite odišla domov. Na pokraji nervového zrútenia som sa hystericky rozplakala.
Doma mi zvonil telefón. Bola som si istá, že je to šéf, preto som ho nechcela zdvihnúť. Po vytrvalom zvonení som si utrela slzy a zdvihla slúchadlo. Ozval sa mi neznámy ženský hlas. Pani sa predstavila ako šéfova manželka. Dozvedela som sa, že nie som prvá, ktorú takto sexuálne obťažoval. Situácia sa zmenila. Vedenie reklamnej firmy prebrala šéfova manželka a stala sa jej stopercentným vlastníkom. Jej manžel sa stal už len bývalým zamestnancom a čoskoro bude i bývalým manželom. Dostala som ponuku na stiahnutie výpovede a ďalšiu spoluprácu. S radosťou som ju akceptovala.
Nová šéfka bola náročná voči sebe i ostatným, no spravodlivá. Rozumeli sme si v mnohých veciach, a tak sa naše pracovné kontakty rozšírili a stali sme sa priateľkami. Šéfka nemohla mať deti, tak sa moja Vilmuška stala pre ňu nevlastnou dcérou.
Moderná žena január 2007
Vedúci sa postavil a vykročil ku mne s milým úsmevom. Priateľsky mi podal ruku, pričom podanie trvalo trochu dlhšie, ako by sa na prvý kontakt patrilo. Usadil ma do koženého kresla. Úvodný monológ sa začal slovami: „Tak vy by ste chceli u nás pracovať. “ Pritom sa mi neustále šibalsky pozeral do očí. Mala som z neho veľmi nepríjemný pocit. No keby som nebola v takej zúfalej situácii, určite by som sa poďakovala a odišla. Nemohla som si to však dovoliť a tak som ho pozorne počúvala a odpovedala na jeho otázky.
Ešte pred necelým rokom som patrila k tej šťastnejšej skupinke v našej novej spoločnosti. Bola som vydatá a mala som rozkošnú dcérku, ktorú som nadovšetko milovala. Rok pred začiatkom povinnej školskej dochádzky som sa rozhodla dať našu Vilmušku do škôlky, aby si zvykla na kolektív. Manžel tiež nebol proti. Ja som sa po niekoľkoročnej prestávke opäť zamestnala. Táto skutočnosť však zmenila náš život.
Jedného večera, keď Vilmuška už spala, ma prekvapil svojím rozhodnutím. Po dlhom uvažovaní prišiel k presvedčeniu, že nie je stvorený pre rodinný život. Manželstvo so mnou bolo vraj osudným omylom. Rozhodol sa osamostatniť. A keďže som opäť zamestnaná a zarábam, tak ani financie po jeho odchode by nám nemali chýbať. Keď som sa po chvíli spamätala zo šoku, usilovala som sa urobiť všetko pre to, aby naša dcéra neprišla o otca. Skúšala som prosby, hrozby, slzy aj vyhrážky. Dokonca som mu sľúbila tolerovať prípadnú milenku. Myslela som, že ľúbi aspoň naše dieťa, ktoré potrebuje oboch rodičov. No všetko je pominuteľné.
Nasledujúci deň som po návrate z práce našla v zalepenej obálke v poštovej schránke kľúče od bytu. V obývačke mi nechal lístok s novou adresou a telefónnym číslom. Obe boli neplatné a jeho číslo na mobil bolo zrušené. Nepochodila som ani u jeho zamestnávateľa, pretože podal výpoveď a odišiel na neznáme miesto. Zrejme tento krok dlho a dôkladne pripravoval. Dúfala som, že aspoň výživné bude posielať, ale mýlila som sa.
Odchod manžela nebol pre mňa to povestné dno, od ktorého sa dá odraziť. Bol to len začiatok mojich problémov. Náročná práca, ktorú som vykonávala, si vyžadovala plné nasadenie počas celej pracovnej doby. A práve tu nastali problémy. Vilmuška v škôlke srdcervúco plakala za oteckom a oni ju nevedeli utíšiť. Tak mi každý deň volali, aby som pre ňu prišla. Chvíľu mi moje odchody v práci tolerovali. Po pár týždňoch mi šéf oznámil, že buď si usporiadam svoje rodinné záležitosti tak, aby neprekážali mojej práci, alebo budem musieť odísť.
Zostala som bez práce. Rozmýšľala som, čo bude ďalej. Odpovedala som na všetky inzeráty s ponukou práce, prosila o pomoc priateľov i príbuzných, no stále nič. Osamelá matka s malým dieťaťom nemá veľkú šancu.
Toto všetko mi prebehlo mysľou počas posledného pohovoru. Prácu, oktorú som sa uchádzala, som dostala. Sľúbený plat dokonca prevýšil moje očakávanie. Prešťastná som sa vracala domov. Vilmuška zostávala po vyučovaní v školskom klube, a tak som mala ideálne podmienky na prácu.
Prvé dni ubehli ako voda. Šéf sa mi venoval, pomáhal mi vniknúť do reklamnej problematiky, v ktorej som mala nulovú prax. Zvykla som si na jeho vyzliekajúce pohľady, no naivne som dúfala, že viac si nedovolí. Po dvoch týždňoch a po chválach na prácu ma pozval na večeru pri sviečkach. Kategoricky som odmietla aj vzhľadom na moje rodičovské povinnosti. Nasledujúceho dňa ma v mojej kancelárii prekvapujúco objal. Prudko som vyskočila a ohradila sa, že takáto činnosť v mojej pracovnej zmluve nie je. Šéf sa nedal odradiť, vraj očakával odo mňa trochu vďačnosti. Trápnu situáciu prerušila sekretárka, ktorá ho odvolala k telefónu. Nevidiac iné východisko, napísala som výpoveď a okamžite odišla domov. Na pokraji nervového zrútenia som sa hystericky rozplakala.
Doma mi zvonil telefón. Bola som si istá, že je to šéf, preto som ho nechcela zdvihnúť. Po vytrvalom zvonení som si utrela slzy a zdvihla slúchadlo. Ozval sa mi neznámy ženský hlas. Pani sa predstavila ako šéfova manželka. Dozvedela som sa, že nie som prvá, ktorú takto sexuálne obťažoval. Situácia sa zmenila. Vedenie reklamnej firmy prebrala šéfova manželka a stala sa jej stopercentným vlastníkom. Jej manžel sa stal už len bývalým zamestnancom a čoskoro bude i bývalým manželom. Dostala som ponuku na stiahnutie výpovede a ďalšiu spoluprácu. S radosťou som ju akceptovala.
Nová šéfka bola náročná voči sebe i ostatným, no spravodlivá. Rozumeli sme si v mnohých veciach, a tak sa naše pracovné kontakty rozšírili a stali sme sa priateľkami. Šéfka nemohla mať deti, tak sa moja Vilmuška stala pre ňu nevlastnou dcérou.
Moderná žena január 2007
0
www.ZIVOTPO.sk
